reklama

Môj denník Holandskom I.

Pamätám si to ako včera. Bola streda, dopísala som poslednú zápočtovú písomku, šťukla perom, odovzdala papier a odišla z triedy. Vedela som že sa tam už nevrátim a takisto že to je správne rozhodnutie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vyšla som zo školy a išla za Jankou - kamarátkou ktorá to zabalila tiež. Spoznali sme sa na intráku. Deň pred zápisom do školy. Dali nás na rovnakú izbu a zhodou okolností sme nastupovali na rovnaký odbor. Padli sme si do oka, témy sa točili a stále bolo o čom rozprávať. Tak ako sa to v ten večer začalo tak to pokračovalo celý nasledujúci rok. Trávili sme spolu veľa času po škole, sedávali pri dlhých rozhovoroch v kaviarňach, vychutnávali sme horkú kávu, podnikali spolu výlety a prechádzky po okolí a stále viac prehlbovali priateľstvo. O to viac bol pre mňa deň odchodu zo školy ťažší. Vedela som že naše rozhovory už nebudú také časté. Janka nastupovala na vlak smer Košice a ja smer Trenčín. Pred stanicou sme si sľúbili že si čoskoro zavoláme, zamávali si na rozlúčku a vybrali sa každá na inou cestou...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sedela som vo vlaku, v sluchátkách mi zneli obľúbené songy a ja som rozmýšľala čo bude ďalej.. Zrazu ma vyrušilo zvonenie telefónu. Neznáme číslo...Nie vždy ich zdvíham ale ten krát som zdvihla. V telefóne znel mužský hlas. Vraj či nechceme ísť do Holandska, pracovať, 6 mesiacov niekde v skleníku s odchodom v sobotu. Bez váhania som prikývla a volala Janke či ide do toho so mnou. A ona súhlasila.

Tak začal kolobeh vybavovania vecí na poslednú chvíľu, podpisovania zmlúv, objednávanie prepravy. Ešte posledné stretnutia s rodinou a priateľmi pred odchodom, lúčenie a v sobotu sme nabrali smer Holandsko. S odstupom času rozmýšľam že to bolo celkom uletené rozhodnutie. O agentúre sme vlastne poriadne nič nevedeli a takisto o ničom čo nás tam čaká. A však v sobotu nás vyzdvihli a nás čakala pár hodinová cesta pred sebou. Tá prebiehala hladko, zablúdili sme už v Bratislave a museli sa otočiť naspäť do Senca tak sa nám to o pekných pár hodín predĺžilo. Po 21 hodinách sme vystúpili v Holandsku v malinkom mestečku Dinteloord. Všade navôkol boli radové výstavby domov ktoré vyzerali jeden ako druhý, rovnaké alebo veľmi podobné záhrady a všetko sa mi zdalo akési uhladené ako z katalógov na dokonalé bývanie. Naproti nám išiel jeden zo spolubývajúcich, nejaký Tomáš, vraj z Trenčína ako nám na začiatku stihol povedať. Spolu s kuframi sme vyšli na prvé poschodie novo prerobeného domu. Tam už nás čakal zvyšok našej partie pre nasledujúcich pár mesiacov. Dodnes si živo pamätám môj prvý dojem. Nebol pozitívny. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu práve zahaseného jointa a za stolom sedela v zadymenom priestore partia divných ľudí. Rozhliadala som sa po miestnosti a mala chuť odísť. S Jankou sme na seba hľadeli a vedeli že zdieľame rovnaké pocity.. Na chvíľu nás ovládol strach a predsudky. Začali sme sa predstavovať a zrazu sme tam stáli 11 oproti sebe. Ľudia ktorí sa navzájom nepoznali a zrazu mali spolu niekoľko mesiacov žiť v jednom dome, pracovať spolu, tráviť spolu voľný čas. Nikto sme nemali skúsenosti s prácou cez agentúru niekde v zahraničí a zdieľaným ubytovaním. Nevedeli sme čo očakávať a dúfali v to najlepšie. Po prvom zoznámení sme si rozdeľovali izby. Nám s Jankou pripadla malá izbička s poschodovou posteľou a malým strešným oknom. Tá sa stala na prvých pár mesiacov naším domovom. Keď sme si ako tak zložili veci začali sme si prechádzať domom, pozerať izby, hľadať kde čo je a triediť skrinky kde kto bude mať veci. Dom bol parádny, rozdelený na dve časti, v každej bola veľká kuchyňa s ešte väčšou kúpeľňou. Na každej strane domu boli tri izby s dvoma lôžkami, buď poschodovými alebo s manželskou posteľou. Tie boli vždy pre páry. Keď sa na to pozerám spätne, na celé obdobie ktoré som tam strávila mala som šťastie a to doslova. Na všetko. Vyfasovali sme parádne ubytovanie, plne vybavené a zariadené ktoré nie je v zahraničí samozrejmosťou, nie keď ste nováčik a už vôbec nie keď prídete pracovať cez agentúru na sezónnu prácu. Vtedy som si naivne myslela že to tak je všade, že je nutnosťou aby vám agentúra ako svojmu pracovníkovi poskytla komfortné ubytovanie. Ale po čase strávenom v Holandsku viem že to tak nieje vždy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V ten večer sme si všetci spolu sadli. Partička ľudí z východu otvorila flašku domáceho. Čítali sme pokyny ktoré boli vylepené na stenách. čo sa smie a čo zas nie, viedli zatiaľ neisté konverzácie, dohadovali sa na ďalší deň, trochu sa spoznávali a oťukávali navzájom. V jednej z kuchýň bolo povolené fajčiť a tak sa na najbližšie obdobie stala nie len fajčiarskou ale aj spoločenskou miestnosťou. Postupne nás pri stole ubúdalo, ľudia sa vytrácali do izieb, unavení z cesty, omámení dvoma štamprlíkmi východniarskej slivovice. Každý potreboval trochu odpočinku. Veď predsa ďalší deň bol pracovný. Tú noc som zaspala okamžite. Hlavu položila na vankúš a s neskorou hodinou všetky moje pocity strachu, vytrženia, nedočkavosťi a zvedavosťi pohltila únava. A tam začal plynúť príbeh každého z nás..

Simona Šarlayová

Simona Šarlayová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Občas uletené dievča s vášňou pre cestovanie, spoznávanie a s chuťou podeliť sa o myšlienky :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu